Hystéria v Inchebe

15. dubna 2007 v 12:48 | thlucka |  Články
Ahojky,
no ja som na konciku nebola ale počula som, že tam bolo supiš. Ja budem revať, fňuk že som tam nebola.
Tokio Hotel priviedli slovenské fanúšičky do extázy.
Bratislava - Incheba Expo Aréna sa v nedeľu premenila na vriaci kotol. Steny sa otriasali od jačania a skandovania. Dievčatá dupali, plakali alebo sa už len triasli a hypnotizovali pódium. Niektoré už od piatej ráno čakali, kedy uvidia naživo svoje idoly. Kedy uvidia Tokio Hotel.
Chceme ísť dnu!
V súčasnosti asi najpopulárnejšia nemecká skupina zavítala do Bratislavy v rámci svojho európskeho turné, ktoré s dvojtýždenným oneskorením odštartovala 3. apríla v Prahe. Koncert sa uskutočnil priamo na veľkonočnú nedeľu, ani to však nezabránilo fanúšičkám (a najmä ich rodičom) pricestovať do hlavného mesta z celého Slovenska.
V nákupnom centre blízko Incheby sa už niekoľko hodín pred koncertom prechádzali dievčatá v čiernych tričkách, sieťovaných pančuchách, s načierno nalakovanými nechtami či fixkou na rukách napísanými nápismi Tokio Hotel alebo I love Bill. Ich hustota sa smerom k vstupnej bráne Incheby stupňovala a priamo pred ňou sa už tlačila masa dievčat kričiaca jediné: My chceme ísť dnu! Ochrankári však boli neúprosní a brány otvorili až o pol šiestej. Začal sa boj o najlepšie miesto pod pódiom a intenzívny tréning hlasiviek.
Schrei, Schrei, Schrei
Doslova šialenstvo a naozajstná tokiománia sa rozpútali s úderom 19. hodiny, keď sa ozvali tóny prvej skladby. Človek by neveril, aký vreskot dokážu spustiť 10- až 14-ročné dievčatá. A do akých výšok a hlasitosti ho dokážu vystupňovať po tom, čo sa na celkom efektnom, no najmä účelovom pódiu, objaví spevák Bill. Mladík s dievčenskými rysmi, čiernobielymi nalakovanými nechtami, natupírovanými vlasmi a piercingom v jazyku jednoznačne ovládol celý večer a publikum kričalo, tak ako on pískal. Teda spieval. Stačilo, aby pohol rukou, viac sa usmial či strekol do publika trocha minerálky a v hale sa spustila hystéria. Tá najväčšia však prepukla pri známych hitoch ako Durch den Monsum, Leb Die Sekunde či Schrei. Väčšina detí však bez problémov odspievala spolu s Tokio Hotel aj piesne z ich najnovšieho albumu Zimmer 483. Billovi, ktorý medzi piesňami rozprával iba po nemecky, však veľmi asi nerozumeli. Neprekáža. Stačilo, ak vládali kričať a vytvoriť ilúziu, že inak nezaplnená hala praská vo švíkoch.
Slušná šou
Násťroční fanúšikovia na koncerty nechodia asi kvôli kvalitnému hudobnému zážitku. Čo je v prípade Tokio Hotel aj trochu škoda. Ak by trochu stíchli, bolo aj celkom čo počúvať. Bill dokázal bez problémov a prekvapivo čisto odspievať v kuse takmer 80 minút, Tom, Gustav a Goerge svojím hraním takisto nezaostávali. Príjemným spestrením bol predovšetkým očakávaný prídavok - akustické vystúpenie v podaní bratov Billa a Toma. Potom ešte rozlúčka s celou kapelou, pár lesklých konfiet na záver, bubenícke paličky odhodené do publika a očarené fanúšičky mohli spokojne opustiť halu, pred ktorou ich už čakal zástup rodičov.
Tokio Hotel priniesli do Bratislavy slušnú šou, ktorej síce miestami ešte chýbal razantnejší a presvedčivejší náboj, no fanúšikov určite nesklamala a hudobným kritikom (ak tam náhodou nejakí zablúdili) zas nedovolí nemeckých mladíkov úplne rozniesť v zuboch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama